RÓBERT GÁLFY

Róbert Gálfy je predovšetkým Tatranec telom aj dušou. Má za sebou množstvo prvovýstupov, horolezeckých expedícií a takmer 10 rokov patril k skialpinistickej špičke.

Láske k športu ho doviedol otec Ivan Gálfy, ktorý bol známy horolezec a vedúci viacerých československých himalájskych expedícií. Svoje prvé skialpinistické preteky absolvoval spolu s lezeckým partnerom Ivanom Urbanovičom v Nízkych Tatrách už ako 17 ročný. Počas nasledujúcich rokov svoj život rozdelil medzi lezenie, účasť na horolezeckých expedíciách a pretekársky skialpinizmus.

Pretekársky skialpinizmus

Skialpinizmus mu učaroval natoľko, že sa mu začal venovať vrcholovo a so svojimi partnermi sa vypracoval na popredné miesta v európskom skialpinizme. V rokoch 1983 – 1993 patril medzi európsku špičku  v pretekárskom skialpinizme a popri tom sa venoval extrémnemu lyžovaniu.

Významné umiestnenia:

Rallye Brenta 1. miesto

Pierra Menta 3. miesto

A čo o tom hovorí sám Róbert Gálfy? Prečo dovtedy neznámi chlapci začali zrazu vyhrávať prestížne alpské skialpinistické preteky?

„Keď o tom spätne rozmýšľam, asi najviac rozhodlo lyžiarske gymnázium v Kežmarku. Učili sme sa len štyri dni do týždňa, zvyšné tri sme boli na svahu. Do skialpinistických pretekov sme vniesli prvky športovej prípravy. Dovtedy boli totiž doménou horolezcov, ktorí lyže vnímali skôr ako svoju vedľajšiu pomôcku pri výstupoch, aby sa rýchlejšie dostali dole. Tiež sme mali finančnú motiváciu za vyhraté ceny a možnosť cestovať na západ. Skialpinizmus nám to umožnil. To naši talianski a rakúski súperi nepoznali.“

Pomohlo vám v skialpe horolezectvo?

„Veľmi. Vďaka nemu sme mali vždy tú najmodernejšiu výstroj. Vysvetlím. V roku 1981 ma otec Ivan zobral do tímu himalájskej expedície s cieľom vystúpiť juhozápadným pilierom Jannu a neskôr juhozápadnou stenou na Lhotse Shar. Išlo o ťažký výstup, o ktorom Messner prehlásil, že vyriešiť ho možno najskôr v roku 2000.

Nám sa to ale podarilo a vyvolalo to rozruch. Messner nám pri jednom podujatí firmy Salewa zablahoželal, o výstup sa veľmi zaujímal. Riaditeľ Salewy Hermann Huber na to reagoval podporou našich aktivít v lezení, ale i pre skialpinizmus.

Pomáhali tiež výšky. Keď som sa vrátil z expedície aklimatizovaný na sedem – osemtisícové výšky, viete si predstaviť, ako to dobre na pretekoch išlo.“

Extrémne lyžovanie

Okrem pretekania sa venoval i extrémnym zjazdom. Zlyžoval tri sedemtisícovky na Pamíre (Pik Komunizmus 7 495m, Pik Lenin 7 105m, Pik Korženevska 7 125m). Lyže vyniesol i na Gasherbrum, avšak spoločne s Ivanom Urbanovičom zlyžovali z výšky 7 300m.

A čo si myslí o zlyžovaní osemtisícoviek? Dajú sa zlyžovať aj osemtisícovky?

„Ako ktoré. V roku 1987 som si zobral lyže na Everest, ale boli mi na nič. Okrem malého úseku sa nedali použiť. Neskôr sme si ale s Ivanom Urbanovičom vysnívali zlyžovanie menšej osemtisícovky Gasherbrum. Nakoniec sa to podarilo len čiastočne od 7300 metrov. Na vrchol sme lyže nezobrali kvôli nedostatku síl a zlým podmienkam. Bola to ale i tak dobrá skúsenosť. Niekedy sa situácia aj v skialpe vyvinie inak, ako si ju plánujeme. Dnes sa už hora zlyžovať nedá, ľadovec od základného tábora smerom nahor je samá trhlina.“

Ktorý je jeho najhodnotnejší extrémny zjazd?

„Lomničák troma smermi – do Lomnickeho sedla, cez Cmiter a na sever cez Medené lávky do Medenej kotlinky… Ale to nie je tá hlavná pointa príhody. Dnes sa už tak nedá, do lanovky ťa s lyžami nepustia. Najskôr som to skialpovo pustil do Sedla, a potom ešte raz do Cmitera. Do lanovky som nastúpil tretíkrát a zvažoval severnú trasu Nemeckým rebríkom. Aj keď som váhal. Tu zasiahol Maťo Janek. Oznámil mi, že vybuchla černobylská elektráreň a jadrový mrak mieri k nám. Dal mi dva horčičáky s vodkou so slovami aj tak umrieš, a tie asi urýchlili rozhodnutie. Pustil som sa dole a skončil na Brnčalke. Napriek jadrovému mraku dodnes som stále tu a dúfam, že ešte nejaký ten čas ostanem (úsmev …).

A mimo Tatier zlyžovanie troch sedemtisícoviek na Pamíre. Nie sú to však extrémy v pravom slova zmysle. Sú to lyžovačky, ktorých si najviac vážim…“

Horolezectvo

Róbert Gálfy absolvoval mnohé výstupy v Alpách a bol účastníkom viacerých horolezeckých expedícií.

Horolezecké expedície:

• Himaláje: Jannu 7 710 m – prvovýstup JZ pilierom r.1981
• Patagónia: Fitz Roy – prvovýstup Z stena, r. 1983
• Himaláje: Lhotse Shar – prvovýstup  (návrat z 8 000 m – omrzliny), r. 1984
• Himaláje: Everest – neúspešný pokus o diretisimu v JZ stene, návrat z 8 300 m, r. 1987
• Himaláje: Gasherbrum I, Karakorum – Japonsky kuloár – alpským štýlom, r. 1988
• Pamír – všetky tri sedemtisícovky na lyžiach: (Pik Komunizmus 7 495 m, Pik Lenin 7 105 m, Pik Korženevska 7 125 m)
• Pamír – Pik Komunizmu 7 495 m – 3 x na vrchole (Borodkinov pilier, najprv s I. Urbanovičom, potom sám na lyžiach a o rok Cornovo pilier)
• Aljaška – Mount McKinley (Denali) – neúspešný pokus – r. 1998

Hodnotné výstupy v Alpách :

• Grand Jorasses (pilier Croz)
• Petit Jorasses (Contamin route)
• Blatiere (Brown ris)
• Blanc du Tacul (Bocalate)
• Vert (Cuturie culoir)
• Moine, Grossglockner (Pallavicini culoir)

Horský vodca

Aj ďalšie pôsobenie Róberta Gálfyho bolo späté s horami a od roku 1996 pracoval ako horský vodca vo Vysokých Tatrách a v Alpách. V letnej sezóne 1997 – 2001 pôsobil v Zermatte, v miestnom spolku horských vodcov. Súčasne s tým v rokoch 1996 – 2006 bol predsedom Technickej komisie Národnej asociácie horských vodcov Slovenska. Zodpovedal za výcvik, vzdelávanie a preškolenie horských vodcov. V rokoch 2010 – 2014 bol predsedom Národnej Asociácie horských vodcov Slovenska.

Podnikateľ

Fyzickú záťaž časom vystriedala psychická. Po páde železnej opony sa z Róberta Gálfyho stal podnikateľ. Horolezec a konateľ spoločnosti Salewa Hermann Huber, ktorý ho už obliekal na rôzne expedície, sa Gálfyho opýtal, či by chcel predávať jeho tovar na Slovensku. Gálfy mal záujem a na najbližších 20 rokov sa stal výhradným dodávateľom značky Salewa na Slovensku. V súčasnosti úspešne pôsobí ako majiteľ 6 športových obchodov a je jedným z najväčších členov siete INTERSPORT na Slovensku. Zároveň veľkoobchodne zastrešuje známe značky ako Colmar, Dynastar, Lange, či CMP Campagnolo. Hory sa však stále nachádzajú v jeho živote a vždy keď mu to čas a počasie dovolí, tak si neodpustí horský výlet či už s manželkou, so svojimi deťmi alebo s priateľmi.

A ktorá je jeho najobľúbenejšia túra?

„Je veľa prekrásnych túr… Hory jednoducho milujem a momentálne si vážim každý deň, ktorý v nich môžem stráviť…“