SKIALPINIZMUS – KLASIFIKÁCIA OBTIAŽNOSTI

Výšľap po zasneženej doline či v náročnom horskom teréne, zjazdy v neporušenom prašane a k tomu krásna prírodná scenéria, to sú dôvody, ktoré priťahujú čoraz viac ľudí k SKIALPINIZMU. Prepadne mu každý, kto si raz okúsi obuť skialpové lyže s pásmi.

Jeden z dôležitých bodov prípravy je výber vhodnej trasy. Na jeho uľahčenie  bola vytvorená klasifikácia obtiažnosti, určujúca náročnosť za štandardných podmienok. Tie sú vo veľkej miere ovplyvnené poveternostnými podmienkami (vietor, snehové podmienky, teplota) a to až do takej miery, že dokážu zmeniť klasifikáciu.

Tí, ktorí už listovali v lyžiarskych sprievodcoch viacerých alpských krajín sa stretli s rôznymi stupnicami. Kým v Severnej Amerike v skialpinistických sprievodcoch sa stretnete s jednotnou klasifikáciou, v Európe je vytvorených niekoľko stupníc. Medzi najpoužívanejšie patria:

1) Alpská stupnica (švajčiarsky alpský klub)
2) Traynard systém – bodová klasifikácia
3) Stupnica toponeige (francúzska stupnica)

1) Alpská stupnica (švajčiarsky alpský klub)

Táto všeobecná klasifikácia preberá klasickú klasifikáciu UIAA, známu všetkým alpinistom, kde škála tvoriaca celkovú alpinistickú klasifikáciu ide od F (ľahká) po ABO (ukrutné). Toto tu je však klasifikácia pre lyžovanie, nie pre alpinizmus, preto terén môže byť ohodnotený stupňom D pre lyžovanie, zatiaľ čo pre alpinizmus AD alebo PD:

	Terén: výstup a zjazd	Expozícia	Profil terénu: zjazd	Strmosť
Facile F (ľahká)	Bežné, kopcovité terény, bez prekážok	Nie nebezpečné pri nekontrolovateľnom páde	bez úzkych miest	pod 28°
Peu Difficile PD (málo ťažké) +	Obyčajné otvorené svahy s krátkymi strmšími miestami, rýchle zatočenie môže byť potrebné aby si sa vyhol prekážke	krátke strmšie úseky s miernymi prekážkami	úzke miesta sú krátke a nie strmé	okolo 30°
Assez Difficile AD (dosť ťažké) +	Krátke strmšie úseky ktorým sa nedá vyhnúť, prekážky v mierne strmých terénoch, potrebná rýchla reakcia	Dlhšie zjazdové úseky so strmými stupňami. Nebezpečie úrazu pri pokĺznutí	úzke miesta sú krátke a strmé, rýchle obraty sú nevyhnutné	okolo 35°
Difficile D (ťažké) +	Strmé svahy, mnoho prekážok vyžadujúcich dobré lyžiarske schopnosti	Dlhé zjazdové úseky, čiastočne medzi blokmi skál, úlomkami skál a stromami (nebezpečie smrteľného úrazu v prípade zľadovatelého snehu)	Dlhé a strmé úzke úseky. Krátke, rýchle obraty sú stále možné	okolo 40°
Tres Difficile TD (veľmi ťažké) +	Všeobecne veľmi strmé terény, často s bralovými úsekmi, mnoho prekážok	Zjazdové úseky so strmými stupňami a bralami (smrteľne nebezpečné)	Dlhé a veľmi strmé kuloáre. Často je nevyhnutné otáčanie skokom a kĺzanie bokom	okolo 45°
Extrement Difficile ED (extrémne ťažké)	Extrémne strmé svahy a kuloáre, bez bezpečného miesta na zastavenie	Extrémne exponované	Dlhé a veľmi strmé kuloáre. Je nevyhnutné otáčanie skokom a kĺzanie bokom	okolo 50°
AbominableABO (ukrutné)	Extrémne strmé steny a kuloáre, len pre expertov		Možné zlaňovanie nevyhnutné cez skalné prahy	55° a viac

Pridaním znamienka + (viac) a – (menej) sa klasifikuje medzistupeň, teda že ide o zvýšenie alebo zníženie o pol stupňa danej hodnoty.
Expozícia predstavuje riziko, ktorému musí lyžiar čeliť vo forme prekážok pri eventuálnom páde ako je zúženie kuloáru, skalný prah, trhlina.
Pri lyžovaní strmých svahov sa expozícia mení v závislosti od snehových podmienok.

2) Traynard stupnica (bodová klasifikácia)

Je to prehľadná, jednoduchá stupnica s len 7 stupňami, ktoré dávajú lyžiarovi dobrý prehľad o náročnosti zjazdu. Je to jediná klasifikácia konkrétneho najťažšieho miesta zjazdu:

S1 : ľahký terén. Nie je potrebné ovládať špeciálne lyžiarske techniky. Ide napríklad o údolné terény vedúce lesom.

S2 : široké svahy, nízka strmosť (25°), potrebná je technika ovládania lyže v šmyku a schopnosť točiť v snehu každej kvality.

S3 : Strmosť do 35° (ekvivalent čiernych zjazdoviek). Lyžiar musí byť schopný točiť v každom typu snehu. Veľké svahy s nízkou expozíciou. potrebná schopnosť kontrolovať lyže v oblúku.

S4 : Strmosť do 45° pri nízkej expozícii; alebo od 30° do 40° pri vysokej expozícii alebo ak sú tam úzke pasáže. potrebná veľmi dobrá lyžiarska technika. Veľké svahy s rastúcou expozíciou, alebo kuloáre so zúženým terénom.

S5 : svahy od 45 do 50° alebo aj strmšie ak je expozícia nižšia. možné už od 40° pri vysokej expozícii. Potrebná perfektná technika lyžovania. Strmé steny a kuloáre.

S6 : strmosť okolo 50° pri veľkej expozícii. cez 55° ak je nízka expozícia a krátke úseky strmej časti. Svahy s vysokou expozíciou.

S7 : Strmosť v častiach 60° alebo viac, alebo svah obsahujúci skoky cez terénne prekážky vo veľmi strmom a exponovanom teréne.

3) Toponeige stupnica

V 90 rokoch francúzsky novinár a alpinista Volodia Shashahani publikoval niekoľko skialpinistických sprievodcov, kde navrhol precíznu klasifikáciu, ktorá by lepšie identifikovala náročnosť zjazdu a skialpinistickej túry. Tento systém hodnotenia je známy pod názvom toponeige stupnica alebo „VOLO“. Táto stupnica je najpoužívanejšia vo Francúzsku vo všetkých nových sprievodcoch.

Základným princípom je odlíšenie klasifikácie pri výstupe a klasifikácie pri zjazde. Skladá sa z 3 hodnôt, ktoré informujú lyžiara o náročnosti cesty:
– obtiažnosť výstupu
– obtiažnosť zjazdu
– hodnota expozície
Aby sme dobre poznali obtiažnosť túry je potrebné mať prehľad o všetkých 3 hodnotách ale aj s pridaním informácii o objektívnom nebezpečenstve (ľadovcové podmienky, snehové podmienky v danom čase).

Obtiažnosť výstupu

Hodnotenie je, podobne ako u alpskej stupnice, založené na klasickej alpinistickej klasifikácii UIAA:

Hodnota	Opis	Ekvivalent pri zostupe
R : Randonnée	Prechádzka – aj v tvrdom zasneženom teréne nie sú potrebné mačky ani cepín	ski 1 & 2
F : Facile	Ľahký – výstup ľadovcom bez strmých častí	ski 3
PD : Peu Difficile	Málo ťažké – snehové svahy do 45°	ski 4
AD : Assez Difficile	Dosť ťažké – snehové kuloáre do 50°	ski 5
D : Difficile	Ťažké – snehové a ľadovcové steny od 55° do 60°	ski 5 – 5.4
TD : Trés Difficile	Veľmi ťažké – do dnešného dňa nedefinované
ED : Extrément Difficile	Extrémne ťažké – do dnešného dňa nedefinované

Na vyjadrenie medzistupňa môžu byť pridávané znamienka + a –. Táto klasifikácia pre výstup používa síce tie isté označenia ako alpská klasifikácia pre skialpinistické túry, ale nevyjadruje to isté. Vo VOLO stupnici hodnota AD alebo D je opis len výstupovej trasy, kým v alpskej stupnici je to opis celej túry vrátane zjazdu a expozície. Aj vo Volo stupnici ohodnotenie výstupu zahrňuje tradičné alpinistické faktory (odľahlosť túry, nadmorskú výšku, dĺžku túry a prevýšenie).

Obtiažnosť zjazdu

Tu sa posudzuje samostatne technická obtiažnosť cesty pre lyžovanie. Škála má 5 základných stupňov od ski1 po ski5:

Hodnota	Opis
Ski 1	Začiatočnícky lyžiarsky terén. Svahy do 30° a menšie prevýšenie než 800m. Široké otvorené svahy bez expozície a vo všeobecnosti bez rizika a lavínoveho ohrozenia
Ski 2	Mierne technicky obtiažne. Svahy nie sú strmé (maximálne 35°), prevýšenie môže byť dlhšie ako 800m. Možné sú už slabé expozície a objektívne riziká
Ski 3	Časté skialpinistické terény: technické pasáže, kuloáre a dlhé svahy pri 35°, krátke úseky 40-45°. Dosť úzke úseky lesom pri nízkych strmostiach a členité lesné cesty
Ski 4	Úzke kuloáre a strmé svahy: dlhé svahy pri 40°, možné sú krátke pasáže pri 50°. Veľmi členité ľadovcové terény. Pasáže hustým lesom pri stredných sklonoch svahu
Ski 5	Veľmi strmé svahy: dlhé strmé kuloáre, veľmi dlhé svahy od 45°-50° alebo aj strmšie ako 50°. Často aj s pasážami 55°

Každý „ski“ stupeň sa ešte delí na 3 podkategórie, napr.:
ski 3.1 Stupeň 3 ale mierne ľahšie.
ski 3.2 Stupeň 3
ski 3.3 Stupeň 3 ale mierne ťažší.
Stupeň ski 5 je otvorený smerom hore a tak sa môžeme stretnúť s hodnotami aj od 5.1 do 5.3 ale aj 5.4 a 5.5.
Špecifikovanie detailov stupňa ski5

Hodnota	Opis
5.1	Krátke úseky so strmosťou 50°, dlhé svahy 45° (500 m), alebo úseky (300 m) s vyššou strmosťou, tento stupeň zahrňuje náročné žľaby ako aj konzistentné svahy vo veľkých alpských stenách
5.2	Konzistentné svahy so strmosťou 50° (200 m a viac) alebo veľmi dlhé úseky 45-50°
5.3	Svahy začínajúce od 49-c (300 m prevýšenie). Tento stupeň zahrňuje významný počet ciest ktoré predtým boli hodnotené stupňom 5.4
5.4	Cesty pokladané za „extrémne“ v štandardných podmienkach. Keď sa zoberie do úvahy definícia predchádzajúcich stupňov, súčasné maximum je skoro 5.4+
	Bolo by možné zaviesť aj stupeň 5.5 pre cesty existujúce v súčasnosti, ak by to dostatočný počet odborníkov pokladal za nevyhnutnosť

Hodnotenie expozície

Na rozdiel od alpskej stupnice, stupnica Volo priamo hodnotí expozíciu. Expozíciu určuje charakter terénu, ako je strmosť svahu, dĺžka a zakrivenie kuloáru, prekážky na svahu (skalné prahy, trhliny), ktoré môžu lyžiarovi pri eventuálnom páde spôsobiť zranenia, alebo až smrť. Samozrejme aj hodnota expozície závisí od snehových podmienok, takže si treba uvedomiť nasledovné:

– od 30° je nemožné zastaviť pád na zľadovatenom snehu
– od 40 – 45° je nemožné zastaviť rozbehnutý pád aj na bežnom snehu
– od 50° ak sa nepodarí zastaviť pád okamžite, tak je nemožné ho zastaviť aj v hlbokom snehu.
Stupnica Volo hodnotí expozíciu 4 stupňami:

Hodnota	Opis
Expo 1	Nie sú tam veľké prekážky, expozícia nie je väčšia ako samotný svah, je bez skalných prahov a stien. Toto platí pre svahy strmé 25° ale aj 55° svahy, 300m dlhé, ktoré končia bezpečným dojazdom. V praxi však platí, že pád v 55° svahu bude mať pravdepodobne rovnaké následky (riziko zranení a smrti) ako pád na svahu s 30° sklonom kde je hodnota expozície 3
Expo 2	Svahy môžu obsahovať prekážky – skalné prahy cez ktoré môže lyžiar eventuálne spadnúť, ale nemusí. Pri tejto expozícii je však riziko nárazu na malé prekážky. Patria sem napr. dostatočne široké kuloáre tvaru „S“, kde riziko nárazu je minimálne
Expo 3	Veľké riziko pádu cez skalný prah, náraz na skaly však nie je istý na 100%. Patria sem kuloáre typu „S“ s vysokou pravdepodobnosťou nárazu do skál pri páde . Riziko smrteľného poranenia je dosť vysoké
Expo 4	Vysoké steny s niekoľkými skokmi alebo miesta s vysokou pravdepodobnosťou zranenia pri páde. Náraz do skál v prípade pádu je takmer zaručený a smrteľné zranenia sú isté

Klasifikácia v ostatných vysokohorských terénoch

Vo Vysokých Tatrách je to asi najzložitejšie. Autori zjazdov ich klasifikovali rôznymi modifikovanými stupnicami, ktoré sú nejednotné a neprehľadné. Najčastejšie sa môžete však stretnúť so 6 dielnou stupnicou, ktorú v 80 rokoch vypublikoval Henryk Wenersky vo svojom sprievodcovy „Naciarstwo wysokogórskie“. Táto stupnica je použitá aj v slovenskom sprievodcovi od B. Štofana „Extrémne lyžovanie“. Je to bodová klasifikácia pre najťažšie miesta, ktoré sa v ceste nachádzajú:

I	veľmi ľahká	do 30°
II	stredne ľahká	do 40°
III	ľahká	40°miestami 45°
IV	stredne ťažká	40° – 45°
V	ťažká	45° – 50°
VI	veľmi ťažká	50° – 55°

Medzistupne sa označujú znamienkami + a -. Náročnosť sa zvyšuje exponovanosťou svahu a opisuje sa slovne (mierne exponovaná, exponovaná, veľmi exponovaná).

 

Zdroje informácii: http://www.skimountaineering.sk