TURISTIKA AKO FENOMÉN

Turistika je v súčasnosti maximálne populárna. Vedeli ste, že voľný pohyb po krajine bol v minulosti považovaný za potulku, ktorá sa trestala i smrťou?

Čo je turistika?

Ide o „dobrodružstvo za dverami“, pri ktorom je najdôležitejšie spojenie človeka, pohybu a prírody. Turista obvykle chodí po značných chodníkoch s cieľom túlať sa po čerstvom vzduchu a spoznávať prírodu, pamiatky, ale i miestne zvyky a nových ľudí, i keď to už hraničí s pojmom cestovateľ.

Delenie turistov

Množstvo turistov, dobrodruhov či výletníkov sa v prírode v posledných rokoch nedá prehliadnuť. Prírodné pamiatky, lesy a hory sú nielen počas víkendov a sviatkov preplnené dvoma typmi turistov.

Typ turistu č. 1

Typ číslo jedna je turista, ktorý prírodu miluje, nedá na ňu dopustiť, má k nej vytvorený silný vzťah a rád sa do nej vracia čo najčastejšie. Obľubuje menej navštevované trasy, ale vyskytne sa i na populárnych miestach, hlavne v novom prostredí či v cudzej krajine. Je pravidelný návštevník prírody a svoje okolie pozná dokonale. Či už kráča pomaly a vychutnáva si každý krok, alebo trasu prebehne a túži sa v nej i športovo vyžiť nie je podstatné. Užíva si pobyt v prírode a to, ako pozitívne na neho vplýva.

Typ turistu č. 2

Druhý typ turistu priťahuje do prírody skôr móda a to, že teraz to je in, populárne a v kurze než samotná príťažlivosť prírody. Vyhľadáva známe miesta, ktoré videl na internete. Pociťuje potrebu si v nej urobiť čo najviac fotografií a následne ich zdieľať na sociálnych sieťach. Tento turista sa vyskytuje stále početnejšie. Samotná príroda a pamiatky ho tak neudivujú ako to, aký filter použiť, aby bola fotografia čo najlepšia a získala čo najviac lajkov.

Vedeli ste, že voľný pohyb po krajine bol ešte nedávno považovaný za tuláctvo, ktoré sa trestalo i smrťou?

História potuliek

Pohyb po krajine musel mať v minulosti konkrétny spoločensky uznávaný cieľ. Ak ho nemal, bol považovaný za potulku a to až do polovice 19. storočia. Potulka sa ešte v 18. storočí trestala rôznymi spôsobmi a často i smrťou. Po krajine sa slobodne premiestňovali obchodníci, remeselníci, učni, úradníci, šľachta a cirkevní hodnostári. Okrem nich sa potulovali vyslúžili a zbehlí vojaci, zbehlí poddaní, žobráci, zbojníci či podvodníci.

Ostatné obyvateľstvo malo dovolené pohybovať sa po krajine výlučne počas náboženskej púte. Mnohí obyvatelia využívali tieto púte ako zámienku opustiť domov, pretože v opačnom prípade by boli považovaní za kriminálnikov.

Na samotné potulovanie nebol čas, energia ani priestor. Letné obdobie bolo pre bežný ľud obdobím prípravy na nehostinnú zimu a hory boli symbolom strachu, neznáma a sídlom „duchov hôr.“ Do hôr chodili len výskumníci, bádatelia a prírodovedci, ktorí sa snažili odhaliť tajomstvá prírody a pochopiť ako svet funguje. Až v 19. storočí opadol strach z hôr a začali sa podnikať prvovýstupy na nepoznané vrcholy.

V 20. storočí začína existovať osem hodinový pracovný čas a vzniká termín dovolenka. Začínajú sa zväčšovať a rozširovať fabriky a ľudia sa sťahujú z vidieku do miest. Jediný cieľ ľudí zrazu nie je len uchrániť rodinu pred hladom a chladom a všetok čas tráviť na poli. Vzniká voľný čas, ktorí ľudia využívajú na cestovanie a spoznávanie nových miest.

A teraz?

V súčasnosti turistiku vykonávame predovšetkým s cieľom zregenerovať po psychicky náročnej práci. Prírodné prostredie a objavovanie zmierňuje stres a zlepšuje náladu.

Niekedy však môžeme polemizovať, či na nás niekedy preplnené turistické chodníky vplývajú pozitívne. Čo si myslíte o preplnených turistických chodníkoch? Akým turistom ste vy? A čo nové sa chystáte navštíviť cez víkend?